MamaHarmony

 

 

Kurz pre všetky maminy, ktoré majú doma malé deti a chcú sa naučiť efektívne pracovať s ich aj svojimi vlastnými emóciami.

Ak  máš doma malé dieťa (deti) - (do cca. 7-8 rokov) a občas  sa cítiš:

že nezvládaš jeho emócie- napr. jeho hnev, plač, odpor.
že nezvládaš svoje emócie a keď je Tvoje dieťa v záchvate hnevu, odporu a nespolupráce, tak začneš kričať alebo ho udrieš a aj tak vidíš, že to nikam nevedie, dokonca sa jeho výbuchy zlosti stále zhoršujú a sú častejšie a častejšie. Máš z toho nakoniec výčitky a pocity viny a zlyhania alebo pocit, že Tvoje dieťa by sa už konečne malo uvedomiť, už je predsa dosť veľké.
že strácaš trpezlivosť, lebo vždy, keď sa niekam ponáhľaš alebo niečo potrebuješ, Tvoje dieťa hodí spätný chod a vôbec nechce spolupracovať, robí napriek a všetko presne opačne ako potrebuješ.
že Tvoje dieťa je nejaké porušené, lebo prehnane emocionálne reaguje v rôznych situáciách a už má predsa dosť rokov na to, aby to dokázalo zvládnuť bez takého divadla. Zároveň robí množstvo rôznych zlých vecí a nikdy si neprizná chybu.
že svojmu dieťaťu vôbec nerozumieš a nech robíš hocičo, všetko sa len zhoršuje. Každá situácia s ním je náročná, nedá si v ničom povedať, do ničoho ho nevieš donútiť a v ničom Ťa nechce počúvať ani poslúchať. Proste je zavreté a nedoklopeš sa :).
že ako mama vôbec nemáš situácie so svojím dieťaťom pod kontrolou. Často Ti pripravuje situácie v ktorých sa zaňho hanbíš a zároveň sa hanbíš aj za seba, lebo pred kamoškami vyzeráš ako nemožná mama, ktorá si nevie poradiť so svojím dieťaťom.
že by si ho najradšej niekam zaniesla, nech Ti ho celé prerobia a donesú poslušné, zlaté dieťa, ktoré bude spolupracovať a počúvať Ťa na slovo. Lebo keď to nerobí a namiesto toho vždy keď môže prejavuje svoj hnev, je umrnčané, uplakané, lenivé... máš pocit, že nie je v poriadku a že takto to nemá byť.
že máš toho občas veľa, nestíhaš prácu, domácnosť a si taká vyčerpaná, že nechtiac si to potom vybíjaš na deťoch.

...potom si na správnom mieste 🙂 pohodlne sa usaď a čítaj ďalej :

 

Pred pár rokmi som sa často cítila podobne. Zrazu som bola mamou a vôbec som nebola prichystaná na to, čo všetko to obnáša :). Že to dieťatko je ako slepá mapa plná potrieb a ja som ju vôbec nevedela prečítať.

 

Ale vedela som, aké je dôležité porozumieť, čo sa odohráva v detskom mozgu a vlastne aj v tom mojom, keď je moje dieťa pod vplyvom obrovských emócií. Vedela som, že sa potrebujem naučiť ich zvládať, aby nemali nadomnou moc. Len som nevedela ako na to.

 

Zistila som, že materstvo je občas ako nepripravený výstup na Everest... bez kyslíka... bez prípravy... v noci... bez základného tábora... a s dieťaťom na prsníku...

 

Proste Ťa v noci zobudia a Ty zrazu stúpaš...

 

Celý môj príbeh so všetkými šmakocinkami, ktoré som prežívala, si môžeš prečítať, keď klikneš na tento odkaz:

Môj celý príbeh

Ak by si sa chcela dozvedieť niečo viac o mojej práci...

V roku 2014 som založila BabyFitcentrum, kde som vytvárala kurzy zamerané na zdravý psychomotorický vývin pre deti vo veku od 3 mesiacov do 3 rokov.

Často som na kurzoch videla, že hoci maminy svoje deti neskutočne ľúbia, nevedia pracovať efektívne s detskými emóciami, ani so svojimi vlastnými.

Počas svojej materskej dovolenky som sa intenzívne začala zaoberať touto témou-t.j. aký majú emócie na naše životy zásadný vplyv.

Videla som každý deň na vlastnej koži, na vlastných deťoch, akú obrovskú silu má detský hnev a frustrácia, keď môžu byť prejavené- keď moje deti spustili na plné obrátky, dom sa nám otriasal v základoch :).

Hovorila som si, čo sa asi deje, keď táto obrovsky silná deštruktívna energia nemôže ísť von- lebo ,,dobré deti sa predsa nehnevajú“- a dieťa ju musí potlačiť niekde v tele.

Po návrate do práce som so ženami- mamičkami z mojich kurzov začala robiť aj individuálne konzultácie a poradenstvo v  oblasti efektívnej práce s vlastnými emóciami a emóciami ich detí.

Jeden školský rok som pracovala na základnej škole ako školská psychologička, kde som mala možnosť pracovať aj so staršími deťmi a ich rodičmi.

Tu som videla aké výsledky a pokračovanie má prístup klasickej výchovy= potláčanie detských emócií, ktorý som v jeho začiatkoch často pozorovala na svojich kurzoch s malými deťmi.

Často som si hovorila, že by som chcela to isté dieťa, ktoré má teraz rok, dva, tri, vidieť o 10- 12 rokov, ako sa mu bude dariť a ako sa všetky tie nespracované a potlačené emócie prejavia na jeho psychickom a fyzickom zdraví.

Vďaka práci školskej psychologičky som dostala túto možnosť. Ak nevieme pracovať s emóciami našich detí, prejaví sa to najneskôr v období ich puberty- obrovskú potlačenú deštruktívnu silu emócií obrátia proti sebe a začínajú sa sebapoškodzovať, trpieť úzkosťami, depresiami, panickými atakmi, poruchami príjmu potravy, závislosťami.

A tak som vytvorila tento projekt, kde som spojila všetko, čo som sa doteraz naučila z oblasti práce s emóciami, zdravého pohybu a práce s telom a ponúkam ho všetkým ženám, maminám, ktoré sa chcú naučiť pracovať so svojimi emóciami a vďaka tomu sa cítiť spokojné a naplnené a to isté odovzdávať aj svojim deťom :).

Avšak POZOR!

Výsledkom tohto kurzu nebude to, ako mať doma poslušné deti, ktoré sú vždy dokonalé, robia, čo im povieme, neodvrávajú, na slovo poslúchajú, plnia všetky naše želania a svojich rodičov dokonale reprezentujú svojim správaním a aj svojimi výsledkami v škole a na všetkých krúžkoch.

Nechceme z nich mať predsa opičky na gumičke, ale emocionálne odolné bytosti, ktoré sú si vedomé samé seba, svojich emócií a dokážu s nimi pracovať. A sú zodpovedné za svoj život. A to je presný opak poslušnosti.

Ak očakávame poslušnosť, znamená to, že dieťa sa musí vzdať samé seba, aby plnilo očakávania niekoho iného- kým je malé, je tým niekým iným rodič. Keď je staršie, je to partia,ktorú si nájde. Keď je dospelé, je to šéf v práci, manžel alebo manželka, vlastné deti.

Môže to byť síce pre nás pohodlné- mať doma poslušné dieťa, ale pre naše dieťa do života absolútne nepoužiteľné. Ako sa asi cíti človek, ktorý musí na slovo poslúchať niekoho iného, bez toho, aby si vôbec mohol uvedomiť, čo potrebuje a ako sa cíti?

Časy, keď dospelí potláčali emócie detí sú už dávno preč- ticho sedkaj, nehnevaj sa, neplač, nekrič, dobré deti nekričia, keď budeš plakať, nebudem ťa chcieť, keď sa budeš hnevať, príde ujo policajt a zoberie Ťa... takýmto spôsbom z nich vychováme emocionáne labilných ľudí, ktorí netušia, že majú nejaké emócie napriek tomu, že vedomá práca s emóciami je základným predpokladom spokojného a vyrovnaného života.

 

V dnešnej dobe nám už klasická výchova, ktorá potláča emócie nestačí. Naše deti už na to reagujú agresivitou, odporom, nespoluprácou, výbuchmi zlosti, ktoré sa opakujú a sú stále častejšie.

 

PREČO JE TO TAK?

 

Pretože človek je cítiaca bytosť. Schopnosť cítiť je našou ľudskou podstatou. City sú našou navigáciou smerom k uspokojovaniu našich potrieb. Ak nie sú ľudské potreby uspokojované, človek zomiera. City vznikajú, keď potrebujeme uspokojiť niektorú z našich potrieb- cítime hlad, smäd alebo cítime ohrozenie, hnev, frustráciu, osamelosť....

City majú obrovskú silu a potrebujú byť vyjadrené správaním a potreba, ktorá je za nimi, potrebuje byť uspokojená.

Avšak klasická výchova odmieta tie ,,nepekné city" ako je hnev, zlosť, frustrácia... Bojí sa ich, nevie s nimi pracovať a tak sa ich snaží vymazať, potlačiť, tváriť sa, že nie sú. Myslí si, že ak sa dieťa hnevá, tak je zlé... ešte stále, v dnešnej dobe... Lenže...

Oni nezmiznú...ak cit nemôže byť vyjadrený správaním a potreba, ktorá ho vyvolala nie je uspokojená, cit zostáva v našom tele a mení sa na EMÓCIU.

 

Je to boľavá emócia- uviaznutý a nahromadený hnev, krivda, frustrácia, nepochopenie, pocit ohrozenia- nestratia sa, ak ich našim deťom zakážeme- zostávajú v ich tele a mozgu a vytryskujú von ako láva zo sopky v rôznych situáciách, kedy by sme napríklad my potrebovali od nich spoluprácu- oni vtedy nemôžu spolupracovať, lebo ich zaplaví táto potláčaná, nahromadená emócia. A keď sú deti ovládané emóciou, vtedy je racio mozog vypnutý. Vtedy nereagujú na dohováranie, vysvetľovanie, vtedy neuvažujú racionálne, ani logicky.

Videla som každý deň na vlastnej koži, na vlastných deťoch, akú obrovskú silu má detský hnev a frustrácia, keď môžu byť prejavené- keď moje deti spustili na plné obrátky, dom sa nám otriasal v základoch :).

Hovorila som si, čo sa asi deje, keď táto obrovsky silná deštruktívna energia nemôže ísť von- lebo ,,dobré deti sa predsa nehnevajú“- a dieťa ju musí potlačiť niekde v tele.

Táto potlačená emócia ich potom OVLÁDA, ovláda ich správanie, aj reakcie. Ak je takýchto potlačených emócií veľa, vzniká v tele obrovské napätie, ktoré sa potom musí nejako dostať von- keď sú deti maličké, môže to ísť von cez rôzne donekonečna sa opakujúce choroby, alebo telesné zášklby, pocikávanie, keď sú staršie, začínajú sa sebapoškodzovať, stávajú sa závislé- tým uvoľňujú z tela nahromadené emocionálne napätie.

Okrem toho, že potlačené emócie organizujú správanie našich detí nekontroľovateľným spôsobom...

 

...zároveň- keď odmietame detské city- dieťa si to prekladá, že odmietame jeho- že ho neľúbime také aké je, že tú odmietnutú časť musí pred nami skrývať. A tak, ako sú jednotlivé city dieťaťa odmietané= ako je ono odmietané vo svojom prežívaní tými najbližšími, začne postupne ono samo odmietať samé seba. Začne sa nemať rado. Ubližovať si alebo nechá, aby mu ubližovali iní. Nájde si partiu, kde ho nútia ubližovať si alebo si tam ubližujú sami, prípadne prestane jesť a rozvinú sa uňho poruchy príjmu potravy. Takýchto prípadov som bola svedkom každý jeden deň počas práce školskej psychologičky na záladnej škole.

Keď je dieťa zaplavené emóciou- hoci to môže byť najotrasnejší hnev na svete- vtedy potrebuje naše bezpečie a našu ochranu- aby v bezpečí mohlo túto emóciu prežiť a vypustiť z tela von- vtedy je totiž dieťa najviac zraniteľné.

Ak mu to umožníme, dieťa si to veľmi váži a začne nám dôverovať. Medzi ním a nami vzniká silné puto dôvery. Vie, že v čase krízy ho nezradíme. Že ho neľúbime iba vtedy, keď vyhrá prvé miesto v behu na pretekoch Macka Uška alebo nakreslí pekný obrázok, ale aj vtedy, keď sa hnevá tak, že steny praskajú. A verte, či nie, ono potom chce s Vami spolupracovať. Nechce Vám robiť napriek. Potom už nepotrebujete biť ani kričať. Dá sa dohodnúť.

Nechce Vám ubližovať. Nepotrebuje chŕliť tie svoje potlačené emócie kade tade ako sopka, ktorá každú chvíľu vybuchuje, lebo je taká natlakovaná, že to v sebe neudrží. Nie je ako časovaná nekontrolovateľná bomba, ktorá môže každú chvíľu vybuchnúť v tej najnevhodnejšej chvíli a rozrthať seba aj posledné zbytky Vašej sebahodnoty a sebaúcty na márne kúsky :).

Často sa deje, že maminy toto všetko vedia, vedia presne ako postupovať, ak je dieťa v emocionálnej kríze a napriek tomu to nedokážu spraviť.

PREČO?

Pretože majú samé vo svojom tele kopec potláčaných emócií zo svojho detstva, ktoré práve v takýchto kritických chvíľach vyskakujú von a riadia ich reakcie a správanie. A tak namiesto podpory dieťaťa sa samé cítia v ohrození- keďže samé nikdy svoj vlastný hnev ako deti nemohli vyjadriť, cítia sa ohrozené, vystrašené, cítia akoby ich dieťa ovládalo a oni strácajú nad ním kontrolu- majú pocit, že musia zakročiť, prípadne sa začnú cítiť nie dosť dôstojné a majú potrebu dať dieťaťu najavo, že ku mne sa teda takto správať nebudeš. V skutočnosti, to však vôbec nie je o nás. Je to o tom, že v dieťati vznikla silná emócia, ktorá proste musí ísť von. 

Takže ďalší dôsledok potláčaných emócií z detstva je, že riadia naše reakcie a správanie aj v dospelosti. A my potom vybuchujeme, nevieme sa ovládať, meníme sa na vlastných rodičov napriek tomu, že sme si vždy hovorili, že toto ja teda nikdy robiť nebudem... reagujeme tak ako v skutočnosti nechceme a potom sa cítime vinné a zlyhávajúce, prípadne máme pocit, že zlyháva naše dieťa- zas a stále a dokola, lebo nás núti kričať a hnevať sa.

A tak nedokážeme so svojím dieťaťom budovať vzťah založený na bezpečí a dôvere, lebo nám v tom bránia naše vlastné potlačené emócie.

Už je tu veľa textu, tak už len v skratke:)

 

Čo dosiahneme tým, keď zvládneme svoje aj detské emócie:

byť maminou, ktorá je pre deti (aj pre seba)  oporou.
ktorá dokáže ústáť často extrémne emócie svojho dieťaťa a aj svoje vlastné.
zmeníme svoju emocionálnu labilitu na stabilitu :).
v kritických situáciách budeme reagovať efektívne- t.j. tak, že podporíme emocionálne rovnováhu svojho dieťaťa aj svoju vlastnú a vďaka tomu učíme svoje dieťa pracovať efektívne so svojimi emóciami.
zmeníme častú atmosféru napätia, kriku plaču a zúfalstva u Vás doma - na atmosféru pohody a spolupráce.
učíme dieťa emocionálnej odolnosti, ktorá vedie ku psychickej rovnováhe, sebaistote, sebahodnote, zdravému prežívaniu, spokojnému životu a vytváraniu kvalitných vzťahov.

Prihlasovať sa môžete cez mail: baby.mamaharmony11@gmail.com- príde Vám odpoveď so všetkými potrebnými info. V maili mi, prosím, napíšte Vaše meno+ meno bábätka (jeho vek- dátum narodenia) a Vaše telefónne číslo :). No a ešte pre istotu-  všetky Vaše osobné údaje budú použité len pre účely kurzu v súlade s GDPR.

 

PRIHLASOVANIE DO KURZU:

Kurz bude mať 4 lekcie v trvaní od 60 do 120 minút- podľa toho, koľko sa budete pýtať a diskutovať :).

Cena kurzu je 80 eur.

Prihlasovať sa môžete cez mail: baby.mamaharmony11@gmail.com- príde Vám odpoveď so všetkými potrebnými info. V maili mi, prosím, napíšte Vaše meno, ako veľké máte dieťa/deti, čo Vás najviac trápi- čo máte pocit, že nezvládate na ich správaní a na svojom vlastnom správaní a Vaše telefónne číslo :).

No a ešte pre istotu-  všetky Vaše osobné údaje budú použité len pre účely kurzu v súlade s GDPR. 🙂

 

Témy, ktorým sa v kurze budeme venovať:

vysvetlíme si ako funguje detský- aj náš dospelácky mozog.
povieme si, čo sú emócie a city, ako vznikajú a prečo je tak zásadné vedieť s nimi pracovať.
naučíme sa ako efektívne reagovať na detské emócie a čo sa deje v ich mozgu a tele v prípade, ak sa s detskými emóciami nepracuje.
naučíme sa zvládať naše ženské/ materské emócie- hnev, výbuchy zlosti, pocit, že musím mať všetko pod kontrolou, že moje dieťa nikdy nerobí to, čo chcem a nie je také, aké si predstavujem, že by malo byť… atď.
naučíme sa nadstaviť si zdravé hranice a pevne v nich stáť.
objavíme vlastné zdroje a naučíme sa zdrojovať samé seba- t.j. dbať každodenne na to, aby sme svoje vlastné potreby mali uspokojené a náš výdaj energie bol doplnený tým, čo nás baví, pretože ako hovorí jedna česká úžasná psychologička Vlaďka Barťákova: nezazdrojovaná mama= nasratá mama.
naučíme sa pracovať s emóciami tak, že ich budeme vedieť ovládať, bude v našej moci vytvárať si vo vlastnom tele a mozgu príjemné prežívanie plné láskavosti, súcitu, pochopenia k sebe, radosti a pocitu, že sme dosť dobré maminy, ženy, atď.