BabyHarmony

Ak sa aj Ty občas cítiš:

neistá a zmätená zo všetkých tých informácií, ktoré počúvaš okolo seba
vystrašená, lebo svoje bábo miluješ najviac na svete, ale vôbec nevieš, či to čo robíš, robíš dobre
vyčerpaná, vykojená, frustrovaná a unavená- máš pocit, že strácaš samú seba a máš strach, či to ešte niekedy budeš Ty
zlyhávajúca a úplne nanič mama, lebo nech sa snažíš ako chceš, to malinké si aj tak ide svoje a vôbec to nie je podľa Tvojich predstáv a tak máš pocit, že niečo isto robíš zle
vinná, lebo možno už máš doma aj staršie dieťatko a občas vybuchneš od zlosti a hnevu a kričíš a potom máš z toho pocity viny... alebo citlivo vnímaš potreby svojho bábätka a máš pocit, že mu nedokážeš dať to, čo by si zaslúžilo a potrebovalo... že nedokážeš zabezpečiť, aby bolo spokojné...
máš pocit, že všetky matky naokolo to zvládajú ľavou zadnou a Ty jediná nestíhaš, točíš sa v koliesku povinností a vo výsledku aj tak nič po tebe nie je vidieť... a Ty unavená a vyšťavená sa cítiš úplne nemožne...
.....

...potom si na správnom mieste 🙂 pohodlne sa usaď a čítaj ďalej :

Ani nevieš ako veľmi ti rozumiem.

 

Pred pár rokmi som sa cítila rovnako. Zaskočilo ma, že moje bábätko nebolo také, aké som si predstavovala, že bude :). Dcérka bola úžasná a ja som ju ľúbila najviac na svete, no bola aj často uplakaná, v noci sa  budila, takmer stále sa chcela kojiť, nechcela byť v kočiari, v nosiči, v šatke, ani v autosedačke.

Ja som sa pomaličky postupne zmenila na unavenú, vykojenú, ubolenú ruinu a stále mi išlo hlavou, že niekde musím robiť  chybu, niečo proste musím robiť zle... vyšlo mi z toho, že som úplne nanič mama a všetko je to moja vina. 

Celý môj príbeh so všetkými šmakocinkami, ktoré som prežívala, si môžeš prečítať, keď klikneš na tento odkaz:

 

A tak som sa snažila ustáť bábätko, ktoré často plakalo a malo náročné potreby a zároveň som sa vyrovnávala so svojimi ťažkými emóciami a každý deň čelila obrovským výčitkám, pocitom viny, zlyhania… postupne sa zo mňa vytrácala spokojnosť a radosť a začali ma trápiť bolesti hlavy a krčnej chrbtice.

 

Až neskôr som pochopila, že materstvo je tak náročné preto, lebo v ňom potrebujeme ustáť často náročné a extrémne emócie našich detí a presne v tej istej chvíli, kedy dieťa ide do maximálnych emocionálnych otáčok sa nám začnú vynárať aj tie naše ťažké emócie- ktoré sú mnohokrát ešte náročnejšie a ešte extrémnejšie.

 

 

Napriek 5 rokom štúdia psychológie na vysokej škole mi o tomto  NIKTO NEPOVEDAL... 🙂

 

Vtedy som prestala používať titul...

 

V tom období by som dala všetko za to, keby som poznala niekoho, kto by mi to celé vysvetlil a povedal, čo mám robiť, ako narábať so sebou a svojím prežívaním, ako pochopiť svoju dcérku.

 

V podstate takmer úplne von z toho bludného kruhu sa mi podarilo dostať, až keď mala Anetka tri roky.

 

Toľko mi trvalo, kým som sama prišla na to, čo musím spraviť, aby som sa cítila lepšie. Boli to tri roky študovania, čítania kníh, počúvania všetkých možných prednášok, webinárov, seminárov, kurzov..čohokoľvek, čo bolo k dispozícii, každú voľnú chvíľu, ktorú som mala.

 

Išla som na to pokusom a omylom, skúšala som sama na sebe, na dcérke a hľadala som odpovede.

Trvalo mi to dlho, lebo som na to bola sama.

 

 

 

Keďže som sa vo svojej práci stretávala s množstvom mamičiek, ktoré majú malé deti, zistila som, že v tom vôbec nie som sama a že takmer každá z nás má podobné pocity neistoty, zlyhania, strachu, viny...

Vďaka moje vlastnej skúsenosti a skúsenosti množstva iných žien, s ktorými som pracovala, som prišla na to, že za všetkým tým trápením sú boľavé a ťažké emócie a že je možné s nimi pracovať tak, aby už nad nami nemali moc a aby sme sa cítili dosť dobré maminy, ženy, spokojné samé v sebe, so sebou, v materstve, aj vo svojom živote.

Vytvorila som svoj vlastý spôsob práce s emóciami a do tohto kurzu som zhrnula všetko, čo som sa doteraz naučila a odskúšala na sebe a svojich deťoch, na ženách, s ktorými som pracovala a ich deťoch .

 

Je to prvý kurz tohto druhu, prinášam v ňom unikátne prepojenie fyzického zdravia v podobe zdravého pohybu a psychického zdravia v podobe práce s emóciami- svojimi aj emóciami detí, pretože zvládnutie ľudských emócií je kľúčové pre spokojný a vyrovnaný život.

 

Náš pohyb a naše prežívanie sa nedajú oddeliť- to ako sa pohybujeme prezrádza mnoho o tom ako sa často cítime a naopak- naše pocity sa premietajú do našich pohybov, ovládajú naše telá :).

 

 

Ak by si sa chcela dozvedieť niečo viac o mne...

V roku 2014 som založila BabyFitcentrum, kde som vytvárala kurzy zamerané na zdravý psychomotorický vývin pre deti vo veku od 3 mesiacov do 3 rokov.

Často som na kurzoch videla, že hoci maminy svoje deti neskutočne ľúbia, nevedia pracovať efektívne s detskými emóciami, ani so svojimi vlastnými.

Počas svojej materskej dovolenky som sa intenzívne začala zaoberať touto témou-t.j. aký majú emócie na naše životy zásadný vplyv.

 

Videla som každý deň na vlastnej koži, na vlastných deťoch, akú obrovskú silu má detský hnev a frustrácia, keď môžu byť prejavené- keď moje deti spustili na plné obrátky, dom sa nám otriasal v základoch :).

Hovorila som si, čo sa asi deje, keď táto obrovsky silná deštruktívna energia nemôže ísť von- lebo ,,dobré deti sa predsa nehnevajú“- a dieťa ju musí potlačiť niekde v tele.

Po návrate do práce som so ženami- mamičkami z mojich kurzov začala robiť aj individuálne konzultácie a poradenstvo v  oblasti efektívnej práce s vlastnými emóciami a emóciami ich detí.

Jeden školský rok som pracovala na základnej škole ako školská psychologička, kde som mala možnosť pracovať aj so staršími deťmi a ich rodičmi.

Tu som videla aké výsledky a pokračovanie má prístup klasickej výchovy= potláčanie detských emócií, ktorý som v jeho začiatkoch často pozorovala na svojich kurzoch s malými deťmi.

Často som si hovorila, že by som chcela to isté dieťa, ktoré má teraz rok, dva, tri, vidieť o 10- 12 rokov, ako sa mu bude dariť a ako sa všetky tie nespracované a potlačené emócie prejavia na jeho psychickom a fyzickom zdraví.

Vďaka práci školskej psychologičky som dostala túto možnosť. Ak nevieme pracovať s emóciami našich detí, prejaví sa to najneskôr v období ich puberty- obrovskú potlačenú deštruktívnu silu emócií obrátia proti sebe a začínajú sa sebapoškodzovať, trpieť úzkosťami, depresiami, panickými atakmi, poruchami príjmu potravy, závislosťami.

Preto som sa rozhodla založiť tento projekt a učiť ženy- maminy pracovať so svojimi emóciami, aj s emóciami našich detí.

Pre koho je kurz určený a čo je jeho cieľom?

pre všetky ženy- maminy a ich bábätká vo veku od 3. do 8.-9. mesiaca (do obdobia, kedy bábo ešte neštvornožkuje)
kurz je rozdelený do dvoch tématických častí- v prvej sa budeme venovať psychomotorickému vývinu a zdravému pohybu a jeho prepojeniu so psychickým prežívanim. V druhej časti sa budeme snažiť porozumieť vývinu detského mozgu a emóciám detí, aj nás dospelých. Pretože emócie majú obrovskú moc- ak s nimi nevieme pracovať, potom ovládajú naše životy, naše zdravie, to ako sa správame a reagujeme na naše deti, partnera a aj samé na seba, to ako sa každý deň cítime, aj aké vytvárame vzťahy.

Čo sa na ňom naučíte?

Dozviete sa informácie o zdravom psychomotorickom vývine Vašich detí- prečo je tak dôležitý, ako je pohybový vývin prepojený s vývinom mozgu, emocionálnym prežívaním a fyzickým zdravím a čo to znamená v praxi.
Naučíme sa spoločne ako podporiť zdravý psychomotorický vývin Vašich detí a trošku sa povenujeme aj zdravému pohybu nás žien- lebo rovnako ako je prepojený fyzický pohyb s emočným prežívaním u detí, tak je to aj u nás- dospelých. Zdravý a harmonický pohyb spojený so správnym dýchaním môže priniesť do nášho tela harmóniu, stabilitu, istotu, flexibilitu aj na psychickej úrovni.
Dozviete sa ako funguje detský mozog a vysvetlíme si spolu akú moc majú ľudské emócie a prečo je tak dôležité vedieť s nimi pracovať a učiť to aj naše deti. Emócie sú totiž základnou hybnou silou, ktorá určuje to, ako sa v živote cítime, aké vytvárame vzťahy, či dokážeme povedať nie, dokonca, či sme zdravé. Určujú naše reakcie a naše správanie.
Naučíme sa ako zvládať detské emócie- detský hnev, krik, frustáciu- ktoré majú obrovskú silu a sú veľmi veľmi intenzívne.
Časy, keď dospelí potláčali emócie detí sú už dávno preč- ticho sedkaj, nehnevaj sa, neplač, nekrič, dobré deti nekričia, keď budeš plakať, nebudem ťa chcieť, keď sa budeš hnevať, príde ujo policajt a zoberie Ťa... takýmto spôsbom z nich vychováme emocionáne labilných ľudí, ktorí netušia, že majú nejaké emócie napriek tomu, že vedomá práca s emóciami je základným predpokladom spokojného a vyrovnaného života.
Potrebujeme sa naučiť s emóciami detí efektívne narábať, pretože to je cesta ako z nich vychovať emocionálne odolné bytosti, ktoré si budú vedieť poradiť s nástrahami moderného sveta. Pracovala som jeden školský rok ako školská psychologička a bola som svedkom ako sú potláčané emócie jedným z významných faktorov vzniku závislostí, sebapoškodzovania, porúch príjmu potravy, depresií, sebaodmietania...
Naučíme sa rozumieť a zvládať naše vlastné ženské emócie- nervozita, strach, hnev, frustrácia, výbuchy zlosti. Ak sa aj Ty občas premieňaš na Ohnivú Te Ka z Vajany, ktorá chŕli oheň a lávu všade okolo seba :), kričíš a obviňuješ, cítiš zlosť a hnev, frustráciu a vyčerpanie, nepochopenie a následne zlyhávanie a vinu, sú za tým emócie, ktoré potrebujeme uvidieť a naučiť sa s nimi pracovať tak, aby nikomu neubližovali a zároveň nemuseli zostať potlačené- aby sme už viac nemuseli chŕliť oheň a lávu, ale ani hovoriť ,,Nič mi nie je..som v pohode..." Keď to v skutočnosti pod povrchom syčí a buble... 🙂

Každá z nás sa môže cítiť spokojne a sebaisto.

Každá z nás môže začať vnímať svoju sebahodnotu a prestať o sebe pochybovať.

Každá z nás môže byť k sebe láskavá.

Každá z nás sa môže cítiť ako dosť dobrá mamina, žena... ako dosť dobrý človek :).

Každá z nás sa dokáže naučiť reagovať na svoje dieťa tak, aby vytvárala medzi ním a sebou vzťah založený na dôvere, vzájomnom rešpekte a láskavosti.

Žiadna z nás nemusí byť dokonalá a bez chýb, ale všetky potrebujeme byť k sebe láskavé.