Počas prvého roka života sa pokladajú základy celého pohybového vývinu človeka, celého zdravého pohybu. Formujú sa tu pohybové vzorce, ktoré sú podmienené rozvojom mozgu- to znamená, že ako postupne dozrieva mozog, umožňuje telu vykonávať určité pohyby presne určeným spôsobom. Tieto pohyby sú stále zložitejšie a nadväzujú na seba.
Kopírujú vývin mozgu. Podľa toho, ako sa dieťa pohybovo prejavuje, my dokážeme povedať, či sa jeho mozog vyvíja správne. A naopak- ak vieme, že vývin mozgu neprebieha ideálne, prejaví sa to vo vývinovom pohybe. Následne je potom možné stimulovaným správneho pohybu podporovať správny vývin mozgu. Na tomto princípe je založená napr. Vojtova metóda, kedy terapeut s dieťatkom „cvičia“ tak, že „telu ukazujú“ správne pohybové vzorce a tým stimulujú správny vývin mozgu.
Ak pohybový vývin počas prvého roku života dieťatka prebieha ideálnym spôsobom, vzniknú správne= zdravé pohybové vzorce- to znamená, že dieťa zapája pri určitých pohyboch presne tie svaly, ktoré majú byť v danom pohybe zapojené a tie ostatné oddychujú. V takomto prípade sa správne zapája aj dych, ktorý je výrazným činiteľom pre správnu funkciu vnútorných orgánov a psychickú stabilitu a rovnováhu.
Ak pohybový vývin počas prvého roku života neprebieha ideálne, pohybové vzorce nevznikajú správnym spôsobom- vznikajú tzv. kompenzačné pohyby- dieťa je veľmi silno motivované určitý pohyb vykonať, no nezapája tie svaly, ktoré majú byť zapojené. Tieto svaly zostávajú pasívne a postupne ochabnú. Zapája však svaly, ktoré v danom pohybe byť zapojené nemajú a tie preťažuje.
Keďže sme si povedali, že pohybový vývin sa reťazí, tak na tento nesprávny pohybový vzorec sa nabaľuje ďalší a ďalší- výsledkom môže byť celková disharmónia pohybového aparátu, ktorá často ústi do rôznych odchýlok, porúch, v dospelosti už sú to potom opotrebovania rôznych častí pohybovej sústavy, bolesti, pokrivenie chrbtice a iné.
Psychika je ukotvená v tele, preto ak je oslabená určitá časť tela, je oslabená aj psychická kvalita, ktorá sa k nej viaže. Toto je pre mňa veľmi zaujímavá oblasť, ktorú momentálne skúmam sama na sebe a úplne ma fascinuje :).
Napr. pocit stability a bezpečia je ukotvený v nohách. Ak máme nestabilné, roztrasené nohy, často sa v živote cítime neistí, že nezvládneme výzvy, ktorým máme čeliť. To, že máme nestabilné nohy si neuvedomujeme, to, že sme neistí a ustrašení, často áno. Vedomá práca s nohami, ich stabilizácia a zakorenenie pomáha nadobudnúť pocit stability a istoty, pocit, že zvládneme výzvy, ktoré nám život pripraví.
Preto ako úplný základ vnímam zdravý pohybový vývin bábätka. Hovoríme o tzv. vertikalizácii, kedy z polohy v ľahu postupne počas prvého roka až roka a pol sa postaví na nohy.
Vertikalizácia prebieha tak, že dieťa najskôr leží na chrbátiku a potom sa potrebuje naučiť pretáčať, aby sa dostalo do pozície na brušku. Tam potrebuje zvládnuť prvé a druhé vzpriamenie, aby bolo schopné ísť do pozície na všetkých štyroch- tzv. štvornožkovanie.
Štvornožkovanie je vrcholová schopnosť celého pohybového vývinu dieťaťa v rámci jeho prvého roka života. Nie je to sedenie, nie je to státie, je to štvornožkovanie.
Prečo?
Pretože je to veľmi komplexný pohyb pri ktorom dieťa zapája svaly celého tela, ktoré si potrebuje dostatočne posilniť na to, aby zvládlo zdravý sed a zdravý stoj. Zároveň počas štvornožkovania dieťa zapája prvýkrát mozog ako celok- spolupracuje pravá a ľavá hemisféra. Okrem toho v rámci tohto pohybu trénuje správne postavenie chodidiel- špičky k sebe, päty od seba, trie si o seba chodidlá, čím predchádza ich plochosti. Teda tu krásne vidíme, že keby dieťa tento pohyb preskočilo, o čo všetko by v rámci svojho pohybového vývinu prišlo.
Z pozície na štyroch skúša tzv. šikmý sed a až keď dostatočne dlho dieťa štvornožkuje, jeho svaly a jeho telo sú pripravené na to, aby zvládlo aktívny samostatný sed.
Aktívny samostatný sed neznamená, že dieťa obložíme vankúšmi a ono s úplne zhrbeným chrbátikom chytá balans na našej sedačke. Aktívny samostatný sed znamená, že dieťa sedí úplne samo, dokáže udržať rovnováhu, jeho chrbátik je úplne vystretý a nožičky tiež. Keby si to teraz skúsime my, dospelí, zistíme, že to vôbec nie je jednoduché a preto sa dieťatko k aktívnemu sedu potrebuje dostať postupne a potrebuje veľa trénovať.
Až keď dostatočne dlho štvornožkuje, naučí sa samo sedieť, naučí sa stavať (cez pokrčenú nôžku v kolene- medzi stehnom a lýtkom má pravý uhol a takto nakračuje do stoja), až potom sa postaví, učí sa udržať rovnováhu v samostatnom stoji bez opory, chodí najskôr popri nábytku a keď toto všetko zvládne, príde čas na samostatnú chôdzu v priestore.
To znamená, že ho nedržíme za rúčky a neťaháme ich hore, pretože tým mu meníme celé ťažisko tela (čo sa potom opäť prejavuje nielen vo fyzickej rovine, ale aj v psychickej), dieťa potom nezapája tie svaly, ktoré potrebujú byť pri chôdzi zapojené, často začne chodiť napr. po špičkách a preťažuje svaly, ktoré v tomto pohybe byť zapojené nemajú.
Toto je teda vertikalizácia. Ide o vzpriamovanie- z pozície v ľahu sa dieťa dostane do stoja. Ako sme si možno všimli- vertikalizácia prebieha z ľahu, cez pretočenie na bruško do pozície na štyroch a z tade do sedu a následne do stoja.
Neprebieha z ľahu do sedu a do stoja.
Preto, keď dieťatko leží a my ho z ľahu ťahom za rúčky poťahujeme do sedu (a z takéhoto sedu ho potom ťaháme za ruky do stoja), preskakujeme tak množstvo pohybových vzorcov, ktoré sa dieťa potrebuje naučiť, aby jeho mozog aj jeho pohybový aparát, jeho vnútorné orgány boli zdravé a jeho psychika v rovnováhe.
Pohybový vývin prebieha sám a automaticky, nemusíme s dieťatkom nejako špeciálne „cvičiť“, aby sa pohybovo vyvíjalo. Ak je dieťatko zdravé, jeho mozog je prirodzene naprogramovaný k správnemu pohybovému vývinu. Nesmieme mu však do tohto vývinu nesprávne zasahovať.
To znamená:
Aké?
Takéto deti môžeme potom pozorovať a všímať si ako sa pohybujú- ich pohyb je úplne prirodzený, nenútený, uvoľnený. Môžeme si všímať ako chodia, ako držia telo pri chôdzi, ako pri tom dýchajú, ako sa skláňajú k nejakému predmetu, ako sa postavia, ako sa dvíhajú z postele. Robia to prirodzene tak, že telo nepreťažujú, ale naopak, zdravo posilňujú. Majú harmóniu medzi napätím a uvoľnením v celom pohybovom prejave. Môžeme sa od nich učiť 😊.
A ešte na záver jedna poznámka: všetci robíme v každej chvíli to najlepšie čo vieme, preto ak aj náš vlastný pohybový vývin alebo vývin našich detí neprebieha/ neprebiehal ideálne, netreba sa vzdávať alebo obviňovať, mať pocit, že už je neskoro. Vždy existujú možnosti, ako sa s tým dá pracovať- aj v detstve, aj v dospelosti. Nikdy nie je neskoro začať sa zdravo pohybovať, naučiť sa správne dýchať a priblížiť tak telo k väčšej fyzickej aj psychickej harmónii. 🙂
Ak by ste sa chceli pridať k nám- do kurzu, kde sa zaoberáme zdravým vývinovým pohybom a zdravým emocionálnym vývinom našich bábätiek, tu je k nemu krátka pozvánka a viac info o kurze nájdete TU.